:: Osobní stránky: Alois Marhoul

34. literární Čisovice, 24. června 2017

Pozvánka: 34. Čisovice 24.6.2017

Život máva občas krídla/mi

Vraciam sa domov zo zahraničnej misie. Teda, pre mňa domácej, ale podľa súčasných kritérií zahraničnej..., teda z Českej republiky. Dve fantastické návštevy, dve fantastické literárne akcie, mnoho stretnutí so milými ľuďmi, s výbornými básnikmi, hudobníkomi- jeden z nich dokonca pred emigráciou hrával s Grínhornmi, účasť ľudí z Arizony, Mexika, Malajzie, Singapúru a hlavne všeobecné porozumenie. Celkovo asi päťdesiat ľudí všetkých vekových kategórií. Zdá sa, že poézia dokáže ľudí spájať oveľa viac, ako sa ich snažia hranice rozdeliť. A potom moje aforizmy..., ešte nikdy som ich nečítal toľko, koľko včera. Program včerajšieho Marhoulouského dňa bol od 15.30, do 23.00, prakticky v kuse! Mal som asi päť vstupov. Už po prvom sa ma Američan českého pôvodu z Arizonského Phoenixu opýtal, či prídem aj na rok, aby sa mal na čo tešiť... Ono sa vlastne stalo to, čoho som sa bál -ONI SA MI SMIALI !!! 8-)

Mal som aj trochu strach, či ich už nebudem nudiť, hlavne po štedrej ochutnácke moravských vín (pán vinár nešiel pochopiť, že ja ani neochtnám a vytrvalo za mnou chodil s každo novou odrodou...), ale bál som sa úplne zbytočne, skôr naopak, zábava gradovala a keď som chcel (už tretí raz) skončiť, kričali - "jěště" (nebol to Ještěd!) a tak jediné, čoho som mal málo, boli moje knihy, lebo som vlastne už nijaké nemal a pár ľudí som tým dosť sklamal...

Takéto spontánne akcie sú asi najlepšie. Aj by som vám rád povedal, čo som zažil a ako som sa cítil, ale to sa dá skutočne iba zažiť... A keďže som bol natoľko vo víre diania, že som zabudol aj fotiť, nemám to ako ilustrovať.

Skutoční ľudia nemajú hranice. A je úplne jedno, kto je odkiaľ, dôležité je len pokiaľ je človekom.

Idem vlakom domov. Plný dojmov a nových priateľov. S pozvaniami už ani neviem kam všade.

Ďakujem, priatelia!

Ďakujem Lozík a Danuška! (Alois a Danuše Marhoulovi).

Áno, život máva občas krídla/mi...

Ondrej Kalamár